4×4 verzus známa tvár: Michal Barniak

O tanci a o autách sa s Michalom porozprával Andrej Haverda.

Najskôr niekoľko titulov: Krysař, Niekto to rád horúce, Hamlet, Klietka bláznov, Vlasy, Kleopatra, Donaha, Traja mušketieri, Hello Dolly, Rebelové, Neberte nám princeznú, Limonádový Joe, Fidlikant na streche, West side story, Mrázik… všetky vo svojom programe prinieslo aj Divadlo Nová scéna v Bratislave. Od roku 1998 bolo v uvedených predstaveniach možné vidieť aj MGR. MICHALA BARNIAKA – tanečníka, ktorý v priebehu svojej dlhej profesionálnej kariéry účinkoval i na doskách divadiel Bralen, Andreja Bagara v Nitre a v Slovenskom národnom divadle.

Foto: archív Michala Barniaka;© Foto: archív Michala Barniaka

Popri tancovaní v muzikáloch stihol ešte vyučovať moderné a spoločenské tance; okrem iného bol aj tanečným trénerom krasokorčuliarov. Neobišla ho ani televízia: účinkoval vo viacerých – či už našich alebo zahraničných – programoch. Na dráhu tanečníka sa vydal vo svojich šiestich rokoch. Tanec ho chytil za srdce. Za tie roky spolupracoval so všetkými členmi poroty Letʼs Dance – spomeňme Tatianu Drexler, Jána Ďurovčíka či dnes už nebohého Jozefa Bednárika…

Na akom aute momentálne jazdíte?
– Na Chevrolete. Zaobstaral som si ho počiatkom tohto roka a som s ním veľmi spokojný. Mal som svojim spôsobom aj šťastie, pretože aktivity tejto automobilky v Európe končia. K tejto značke som takpovediac pričuchol v čase svojho pobytu v Spojených štátoch amerických a povedal som si, že si ho po návrate na Slovensko kúpim. Zrejme som jeden z posledných zákazníkov tohto výrobcu na európskej pôde, ktorý tak učinil.

Foto: archív Michala Barniaka;© Foto: archív Michala Barniaka

Na čom ste sa pôvodne naučili riadiť?
– Mojim prvým automobilom bola Škoda Favorit. Poskytla mi veľmi zaujímavú skúsenosť v podobe pohonu LPG, jazdila teda na plyn. Dostal som ju od rodiny ako vianočný darček a hneď prvá jazda ostala pamätnou. Spomínam si, ako som sa vydal zo Žiliny do Žiaru nad Hronom cez Kremnické bane… Hrôza! Pripadalo mi to ako cesta smrti. Po celú jazdu som neprekročil štyridsaťkilometrovú rýchlosť, ale zvládol som to! (smiech) Musím však dodať, že po získaní vodičského preukazu som štyri roky nejazdil.

Aké dopravné prostriedky ste si okrem automobilu vyskúšali?
– Asi to čitateľa prekvapí, ale začnem lietadlom. Pretože nebo a lietadlá sú z môjho pohľadu úplne iný svet.

Nebodaj lietate.
– Ak mám príležitosť, lietam. Samozrejme iba komerčne ako pasažier. Nie nadarmo sa hovorí, že lietadlo je najbezpečnejším dopravným prostriedkom na svete.

Foto: archív Michala Barniaka;© Foto: archív Michala Barniaka

V lietadle má však človek výhodu aj v tom, teda sarkasticky ponímané, že ak sa mu za letu nepáči, môže vystúpiť…
– Tak to určite! (smiech)

Vráťme sa však k téme. 
– Druhou mojou láskou je v tomto smere bicykel. Aj v rámci športovania, aj v rámci potuliek do prírody.

Foto: archív Michala Barniaka;© Foto: archív Michala Barniaka

I vy máte skúsenosti so slovenskými cestami. Ako by ste ich, ako vodič a cestovateľ, porovnali so zahraničnými?
– Cestujem naozaj veľa. Je pravdou, že pokiaľ ide o bezpečnosť, nie sú naše cesty práve v najlepšom stave. Alebo ako sa dnes hovorí, v najlepšej kondícii. Za špičkové cesty, alebo ak chcete top cesty či diaľnice, by som považoval nemecké. Príjemne ma však prekvapili aj slovinské asfaltky. V USA ma pre zmenu fascinovali štvorprúdovky, prispôsobené na maximálny komfort a šetrenie automobilu. V tomto smere by sa Európa mohla USA inšpirovať. Na amerických diaľniciach ma uchvátil aj fakt, že sa tam všetko udáva v míľach; a to sa týka aj rýchlosti na tachometri. Z tohto pohľadu to bolo v zmysle prepočítavania síce trochu komplikované, ale človek si rýchlo zvykol.

Čo vás za volantom vie takpovediac vytočiť? 
– Ako vodičovi, ktorý dodržiava dopravné predpisy, mi určite najviac prekáža vysoká rýchlosť iných. Pretože vo väčšine prípadov na ich nezodpovednosť doplatia nevinní.

Foto: archív Michala Barniaka;© Foto: archív Michala Barniaka

Čo relax za volantom?
– Relaxujem, keďže aj veľmi rád cestujem. A týka sa to i okolitých krajín. Počúvam najmä hudbu, rozmýšľam, meditujem. V rámci autoturistiky zájdem aj do lesa.

Máte za volantom aj nejaké „neduhy”?
– Vstrebávam hudbu, mobil mám vyriešený na spôsob handsfree. Snáď len keď mám telefón v ruke pri písaní esemesky… Každopádne sa tomu snažím vyhýbať. Dovolím si však o sebe tvrdiť, že som veľmi zodpovedný šofér.

Foto: archív Michala Barniaka;© Foto: archív Michala Barniaka

My chlapi vieme, že ženy si väčšinou vyberajú automobil podľa farby. Ako ste na tom vy? Kladiete farbe vozidla pri kúpe dôraz?
– Určite to nie je podstatné kritérium. Páčia sa mi čisté farby – modrá, červená, čierna, biela. V každej farbe si predstavujem určitú vizualizáciu: napríklad červená – vášeň, čierna – ženský element, biela – mužský element. Biela je symbolom mužnosti, čo napríklad mnohí ľudia ani nevedia. Čierna je zase symbol ženskosti, čo je mimochodom vyjadrené aj v symbole taijitu, respektíve Jin a jang.

Aké sú vaše kritériá pri výbere vozidla?
– Veľkú výhodu má určite klimatizácia. Vo výbave ma poteší aj tempomat, systém stáleho udržiavania rýchlosti jazdy. Na dlhých cestách je to určite komfortné. Ďalšou výhodou je mať vo výbave bluetooth.

Foto: archív Michala Barniaka;© Foto: archív Michala Barniaka

Zajazdili by ste si aj off-road?
– Asi nie, na toto veľmi nie som. To je skôr niečo pre povahu dobrodruha. Určite dám skôr prednosť pohodlnejším asfaltkám.

Čomu sa momentálne venujete pomimo témy o automobiloch? 
– Prácu, ktorej sa momentálne venujem, súčasne vnímam ako svoje poslanie. Tanec je to, čo ma nesmierne napĺňa. Po dlhých rokoch aktívneho profesionálneho tancovania v muzikáloch či v show programoch som sa rozhodol odovzdávať svoje nadobudnuté skúsenosti iným. Umožniť im pocit radosti z tanca a vytvoriť atmosféru, ktorá by túto spoločenskú záležitosť posunula do roviny toho, čo po celé roky obohacovalo mňa samého – teda okrem radosti relaxom a v neposlednom rade zmysluplne využitým časom. Tanec rozvíja kreativitu, zlepšuje komunikáciu, učí tolerancii a umožňuje precítiť harmóniu i slobodu.

Foto: archív Michala Barniaka;© Foto: archív Michala Barniaka

Za akých podmienok sa táto idea zrodila?
– Pred dvoma rokmi som bol oslovený profesionálnym tanečníkom, hľadajúcim lektorov spoločenského tanca, ktorý bol súčasne majiteľom tanečného štúdia Bayou Dance Club na Floride. Odtiaľ som si po polročnom intenzívnom vyučovaní priniesol systém tanca zvaný PRO/AM i vlastné plány. Vytvoril som vlastný tanečný projekt Heaven Dance a 17. novembra 2012 vzniklo HEAVEN DANCE STUDIO, kde vyučujem tanec a prinášam ľuďom radosť.

V čom sa vaša výučba odlišuje od štandardnej? 
– V prvom rade sa na parkete zíde maximálne šesť ľudí, teda tri páry. Novinkou, ktorá sa na Slovensku veľmi nevyučuje, je spôsob, v ktorom inštruktor – lektor – učiteľ v jednej osobe týchto ľudí nielen vedie, ale s nimi aj tancuje. Vytvorí sa teda tanečný pár profesionál – amatér, pri ktorom sa vývoj tanečného adepta (študenta) v dôsledku individuálneho prístupu výrazne zrýchli. V párovom tanci kladiem dôraz na schopnosť partnera viesť partnerku – od základných krokov po rôzne tanečné variácie. Chodia sem ženy, ktoré nemajú tanečného partnera; alebo páry, ktoré sa chcú zdokonaliť… napríklad pred svadbou.

Foto: archív Michala Barniaka;© Foto: archív Michala Barniaka

Vy sa ale venujete aj obéznejším tanečníkom. 
– Je to tak. Možnosti ľudí, ktorí majú problémy s nadváhou, sú totiž pohybovo sa niekde uplatniť do značnej miery obmedzené. A tanec je pre nich v podstate elegantnou formou dosiahnutia redukcie svojej hmotnosti. Zatancujú si, spoločensky sa uplatnia a popritom predovšetkým urobia niečo pre svoje zdravie.

Prajem veľa zdaru a ďakujem za rozhovor.

Andrej Haverda

Foto: archív Michala Barniaka a www.heavendance.sk

Originál článku nájdete na:

http://www.autosportfoto.sk/spravodajstvo/clanok/4-4-verzus-znama-tvar-michal-barniak